Sme s priateľom necelý rok spolu, prvý pol rok-trištvrte rok to bolo krásne. Nehadali sme sa a on sa správal úžasne. Potom neviem čo sa stalo, ale asi sme obaja došli k záveru, že za to môže moja práca, kde som si ťahala stres z nej, potom do „normálneho“ života a začala som byť nepríjemná, výbušná atď. Tak som povedala, že sa posnažím a už som bola lepšia. No on po čase sa so mnou „rozišiel“. Neberiem to ako rozchod, pretože len chcel, aby som sa začala správať inak-lip a do týždňa sme boli zas normálny pár, aj keď aj v tom týždni „rozchodu“ sme furt boli spolu a on sa správal ku mne ako vo vzťahu, preto som bola zmätená a povedala som, nech necháme toho hrania a on si rozmysli čo a ako.

Od tej doby to bolo v pohode, občas nejaká menšia hádka alebo diskusie. Potom prišli ďalšie veci typu, že som nedostávala to, čo potrebujem (v tom vzťahu). Prestal mi hovoriť komplimenty a narážky typu že ma miluje. Teraz mi to nehovorí vôbec, ani na moju osobnosť nič pekné, ani na vzhľad. Správanie je síce dobré, ale to mi naozaj nestačí keď je tam viac toho čo mi chýba a čo potrebujem. Hovorila som mu niekoľkokrát, že ma určité veci trápia ale napríklad pri tých komplimentoch – ja ti furt hovorím zo si krásna ale ty to zdisuješ, jo zdisuju kvôli môjmu nedostecnemu sebavedomiu a tiež preto zo som len pekná ale ostatné veci sú nádherné a ja si všímam maličkosti a zamrzí ma to.

Alebo keď mi povie, chcel som ti kúpiť kvet, ale…. Tak keď chcel, tak neviem, prečo to neurobil. Chcel chcel, ale nič. Tiež to zabolí. A celkovo mi nedáva veci typu psychickej podpory – keď mám svoj stav ohľadom toho vzhľadu a nepovie mi potom nič pekné, ako včera, komunikačné – nehovorí už tak ako pred tým, finančné – nie je schopný zabezpečiť, všetko do nového bytu kupujem ja, fyzické – v posteli ma nie je schopný už urobiť, občas sa to podarí ale nejde mu to, aj keď mu poviem čo a ako.